Tu na Slovensku sme si zrejme pomýlili demokraciu s anarchiou. Je nesmierne zahanbujúce a trestuhodné, že komunistické školstvo na Slovensku malo lepšiu koncepciu ako to demokratické – anarchické. Nijako nechcem obhajovať ten režim ani nechcem aby sa vrátil. Určite mnohým ublížil fyzicky aj po duchovnej stránke, ale žiaľ musím konštatovať, že všetko bolo podriadené potrebám spoločnosti. Štát jasne vedel koľko ktorých profesií potrebuje a podľa toho sa otvárali študijné odbory a všetko bolo úzko prepojené s praxou. Takže z tohto hľadiska to bolo na tých správnych základoch. To že niektorým deťom nedovolili študovať na určitých školách určite správne nebolo.
Ale čo sa stalo po revolúcii? Školám sa otvorilo Eldorádo a štát je ako neschopný nemohúci panák. Školy si určujú koľko a ktoré odbory otvoria, podľa záujmu študentov. Takže čistá anarchia – a podotýkam MY TO VŠETKO PLATÍME!!! Verím tomu keby zajtra štát zavrel všetky nepotrebné študijné odbory vo vysokom školstve, tak môžeme otvoriť novú Lekársku univerzitu. Ja sa fakt čudujem, že toto nikto nerieši. Nejako mi to hlava neberie.
Ako sa hovorí za chyby sa platí. Možno tí komunisti chceli mať pod kontrolou toho príliš veľa. Tak sme získali odpor voči tomu, keď štát niečo určuje. Lenže treba nájsť správnu mieru medzi reguláciou a voľným trhom. Dá sa to robiť aj normálne. Štát si môže určiť základnú schému študijných odborov a tí čo chcú aj tak študovať odbory, ktorých máme prebytok, tak nech sa páči ale nech si uhradia 100% výdavkov na súkromných školách. Teraz kvôli tejto anarchii budú ľudia trpieť na nedostatok lekárskej starostlivosti a žiaľ aj zbytočne umierať.
Z tohto pohľadu úplne chápem lekárov, že vládu pritlačili k múru, aby sa zmenil celý systém. Len dúfam že sa nezmenia na výpalníkov a že budú požadovať platy len na úrovni na aké má náš štátny rozpočet. Keďže však za ostatných 30 rokov bola v našom školstve anarchia a nesystémovosť, ktoré prebieha ešte aj dnes môže sa stať, že si lekári vypýtajú aj 10 tisíc € platy. Zákon ponuky a dopytu je neúprosný. Keď je niečoho málo stúpa to na cene a keď je niečoho veľa stráca to hodnotu.
Toto čo sa teraz deje v zdravotníctve sa kľudne môže udiať aj v inom sektore hospodárstva. Pretože vzdelávací systém je totálne odtrhnutý od reality. Neviem či si to niekedy ľudia na Slovensku uvedomia alebo či sa tým niektorá vláda niekedy začne zaoberať? Ešte nám zostáva choré západné riešenie – vo veľkom prijímať lekárov zo zahraničia. Tento koncept riešenia považujem za chorý, nesystémový a hovorí to len o totálnej neschopnosti konkrétneho štátu. Je to aj egoistické lebo ťaháme sem lekárov z iných krajín. Oni sa tam narodili, tam vyštudovali a budú tam chýbať.
Neviem či sa niekedy dožijem protestu pracujúcich, ktorí budú požadovať, aby z ich peňazí bol financovaný školský systém, ktorý plne reflektuje na potreby nás všetkých. Neviem čo by mohlo zobudiť tento spiaci národ. Človeka väčšinou zmenia len silné otrasy – ťažké prežité veci. Ak to platí aj o národoch, tak možno keď si zažijeme veľké utrpenie a ľudia budú zomierať, možno potom sa pomaly začne niečo meniť.
Každý národ by si mal ísť svojou vlastnou cestou, nemusíme pozerať len na bohatý západ, ani tam nefunguje všetko tak ako by malo. My môžeme využiť aj skúsenosti z komunistického režimu. Lebo naozaj žiaľ, niektoré veci fungovali lepšie. Za to sa netreba hnevať na staršiu generáciu a nadávať im. Komunizmus mal veľa chýb, ale nebojme sa oprášiť to čo dobre fungovalo. Žijeme v modernej dobe všetko sa dá vylepšiť alebo nech niekto vymyslí niečo lepšie, ale musí to mať hlavu a pätu, proste štát má slúžiť potrebám celej spoločnosti. Prosím nezamieňajme si demokraciu s anarchiou.