Posúďte svojím citom, či je naozaj cirkev neomylná. To znamená prvé čo cítite, keď si položíte otázku – je cirkev neomylná aj keď len v otázkach viery? Ide o ten prvý dojem, ktorý z toho máte, ako to vo vás rezonuje, vo vašom duchu. Či sa s tým stotožňujete úplne alebo do istej miery alebo nie.
Potom sa môžeme pozrieť na tvrdenie o cirkevnej neomylnosti v otázkach viery svojím rozumom. Tu odporúčam pozrieť si závery koncilov a kliknúť na katechizmus katolíckej cirkvi. Hlavne v tom katechizme sú pevne stanovené závery v rôznych otázkach na ktorých sa zrejme cirkevné koncily zhodli. Napríklad v bode 88 cirkev zaväzuje k neodvolateľnému súhlasu viery. To je fakt sila dávam sem plné znenie pre ilustráciu:
Učiteľský úrad Cirkvi naplno používa autoritu, (888-892) ktorú dostal od Krista, keď definuje dogmy, čiže keď spôsobom, (2032-2040) ktorý zaväzuje kresťanský ľud k neodvolateľnému súhlasu viery, predkladá pravdy obsiahnuté v Božom zjavení alebo keď definitívnym spôsobom predkladá pravdy, ktoré s nimi nevyhnutne súvisia.
Takže sa dozvedáme, že vyhlásenie pápežov „ex cathedra“ je neomylné a neodvolateľné. A z katechizmu sa dozvedáme, že kresťanský ľud sa zaväzuje taktiež k neodvolateľnému súhlasu s týmito vyhláseniami pápežov „ex cathedra“. Mne osobne to pripadá šialené. Takže akože je vylúčená akákoľvek chyba u pápežov, dokonca sa „nedá“ odvolať ich učenie a takisto keď veriaci raz príjme učenie pápeža už sa to nedá odvolať, je to navždy akoby nezvratný proces.
Takže betónujú sa vyhlásenia pápežov a betónuje sa aj viera kresťanov v učenie pápežov. Predstavme si, že cirkev sa zaoberá duchovným bádaním. A teraz si predstavte nejakých úspešných vedcov, ktorí objavili a popísali nejaký jav. Viete si vôbec predstaviť, že by úspešní vedci postupovali vo svojej práci krok za krokom vyhlasovaním nemenných, neodvolateľných tvrdení? Veď stačí, aby sa 1 krát pomýlili a už by bolo vylúčené, aby dospeli k úspešnému odhaleniu pravdy.
Taktiež na zamyslenie je, že výklady pápežov, koncilov a cirkevných hodnostárov sú vždy len pohľady zdola. Priamo k nim nehovoril Boh, ako hovoril s Abrahámom, Mojžišom. Tiež pápežom Boh priamo neurčil čo majú hovoriť ľudu, tak ako to učinil prorokom. Logika hovorí, že keď už nemenné a neodvolateľné pravdy, tak prinesené zhora nie zdola.
Pozrime sa aj na komunikáciu Ježiša a komunikáciu cirkvi. Ježiš sa nám snažil v podobenstvách na jednoduchých princípoch vysvetliť ako fungujú duchovné deje, ktoré my nedokážeme vnímať, ale on ich vnímal. Takže Ježiš sa nám snažil čo najjednoduchším spôsobom niečo vysvetliť. Ale cirkev nám vnucuje svoje vysvetlenia despotickým spôsobom. Cirkev zakazuje o týchto jej vysvetleniach pochybovať, či uvažovať. Ešte dobre, že už nemajú moc vraždiť ľudí.
Ja tu vidím obrovský rozdiel medzi vediacim Ježišom a nevediacou cirkvou. Vediaci Ježiš sa v nás snaží rozvinúť živú vieru, aby sme pochopili a na základe toho uverili. A nevediaca cirkev si despoticky vyžaduje slepú vieru. Bez otázok a uvažovania prijať jej závery. A poistili si to ešte „neodvolateľnosťou“ viery kresťana. Takže ak by sa zajtra ľudstvu zjavil anjel Boží a povedal by, že niektoré tvrdenie katolíckej cirkvi nie je pravdivé, veriaci už akože „nemôžu“ vziať túto svoju vieru v pápežské učenie späť. Tak to je fakt sila, čo vyprodukovali.