Skutočne Boh sa na nás mohol vykašlať a mohol nás nechať padnúť do rozkladu. Boh veľmi dobre vedel, čo Ježiša čaká na tejto temnom ovládanej zemi, akí ľudia tu žili a žijú. Našťastie bolo niekoľko tých s ktorými mohol začať budovať. Vyvolil si Abraháma a z neho mal vyjsť národ ku príkladu celému svetu ako treba žiť. Abraháma podrobil aj skúške, či by obetoval svojho jediného milovaného syna. A Abrahám obstál v tejto skúške, tak aj Boh sa rozhodol, že predsa len pošle svojho Syna na pomoc ľuďom, hoci vedel, čo ho tu čaká aké muky.
Prorok Izaiáš prorokuje o Ježišovi: Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, kým spravodlivosti nedopomôže k víťazstvu. Tou nalomenou trstinou a tlejúcim knôtom sme my ľudia tejto zeme. Vyzerá to tak, že keby Ježiš neprišiel už by bolo po nás. Buď by sme sa kvôli svojej zlobe zničili samy alebo kvôli zvýšenému mravnému úpadku by sme boli zničení Božími služoníkmi.
Mnohí ľudia si v časoch Ježiša neuvedomili veľkosť Jeho obete a to aké je sem na zem ťažké priniesť pravdu. Boli ľudia čo išli po Ježišovi ako zúrivé psi a chceli ho za každú cenu zničiť. Prečo asi? A dnes sa už pomaly aj zabúda na Ježiša, pomaly je odsúvaný do ríše bájok a rozprávok. Mnohí ešte ani dnes nechápu Jeho slovám a nedoceňujú veľkosť Jeho posolstva.
Ľudstvo sa tvári, že túži poznať pravdu. ALE ľudské elity už majú svoju predstavu pravdy. A žiaľ zákonníci a farizeji zvíťazili nad Ježišom. Zabili ho, postupne zlikvidovali aj jeho učeníkov a aspoň v Izraeli takmer celkom zadupali aj Jeho učenie – samozrejme ako bohorúhačské a falošné. Našťastie Ježišove posolstvo prežilo aj napriek krutému vraždeniu prvých kresťanov.
Žiaľ cirkev ktorá vznikla vytvorila dogmy a prináša nám vysvetlenia, že Ježiš nás už vlastne vykúpil svojou krvou a cirkev nám všetky hriechy môže odpustiť. To by som nazval duchovným jedom, pretože akoby môžeme hrešiť koľko chceme a vstup do raja máme istý ak uznáme Ježiša za syna Božieho. Sám Diabol by to lepšie nevymyslel. Také ľahké a lákavé. Lenže ak si dáme tú námahu a pozrieme si starý zákon, zistíme že Boh síce odpúšťal svojmu vyvolenému národu, ale vždy to bolo spojené s trestami keď páchali hriechy. Ale podľa cirkvi my sme asi viac ako vyvolený národ, nám to oni pekne všetko poodpúšťajú.
Toto počínanie cirkvi priam nabáda ľudí páchať hriechy nie to, aby vystríhalo pred zlým konaním. Abd-ru-schin len potvrdzuje, že sme jediný druh vo stvorení ktorý pôsobí rušivo. Hovorí tiež o Zákone zvratného pôsobenia, že každému sa do najmenšieho detailu vráti to čo urobil druhým. Taktiež hovorí, že ľudstvo má poslednú šancu. Ak nezačneme pôsobiť podporne vo stvorení, buď budeme úplne vyhladení ako nepotrební alebo budeme stiahnutí späť na úroveň, kde nebudeme môcť vedome pôsobiť.
Sme vraj tá posledná duchovná zrazenina. Preto snáď tá ľudská nadutosť lebo len niečo nepatrné sa potrebuje nadúvať, aby sa zdalo byť väčším. A len vďaka tomu, že sme vyšli z raja do jemnej a hrubej hmoty sme sa vôbec mohli vyvinúť na sebavedomých. Ak by sme boli stiahnutí bližšie smerom k Bohu, tak pre vyšší tlak Svetla by sme len krúžili ako nevedomé obláčiky. Ľudia sa smejú z kadejakých napomenutí. Ale kto z tých kto sa smejú pozná pravdu? Už to že vôbec mohol byť inkarnovaný Ježiš a Abd-ru-schin môžeme byť šťastní. Lebo ak by ľudtsvo bolo morálne klesnuté o čosi hlbšie alebo by nebolo čistejších ľudí, tak by ani tieto inkarnácie technicky neboli možné. Hádam každý uzná, že Ježiš by sa nemohol narodiť rodičom tvrdých materialistov alebo napríklad otcovi alkoholikovi či matke ľahkých mravov. To si asi nikto nevie predstaviť a podľa Abdu-ru-schina to ani nie je možné.