V stredoveku cirkev vládla nad ľuďmi tvrdou rukou. Kto sa vzoprel alebo si dovolil zapochybovať o cirkevných dogmách bol tvrdo potrestaný, niekedy verejne popravený či upálený. Išlo o to udržať „poriadok“, svoju autoritu, dôstojnosť, moc a vplyv. Kritici a pochybovači boli tvrdo eliminovaní.
Bolo to už dosť dávno. Človek by si myslel, že sme to už dávno prekonali. Ja to vnímam tak, že ľudia sa dodnes desia cirkvi. Mám na mysli hlavne veriacich. Pretože neveriaci tí si z cirkvi ťažkú hlavu nerobia. Avšak cítim to tak, že veriacich dodnes držia cirkvi pevne vo svojom zovretí.
Aj keď už nemôžu mučiť a verejne popravovať ľudí, ešte stále sa môžu ľuďom vyhrážať exkomunikovaním z cirkvi, peklom a pekelnými mukami. Takže keď nemôžu priamo veriacich mučiť, ešte stále sa im môžu vyhrážať mukami na druhom svete.
Môže byť, že cirkevní hodnostári mali aj majú dobré úmysly, ale spôsob ktorý zvolili je nesprávny. Ježiš chodil pokojne medzi ľuďmi, uzdravoval a pomáhal kde sa dalo. Hovoril o nevyhnutnej mravnej čistote. To čo však dorábala cirkev v stredoveku je podľa mňa v priamom rozpore s Ježišovým učením.
O to by ani nešlo lebo je to minulosť. Horšie však je, že stredoveká cirkev stihla vytvoriť DOGMY – akoby vlastné učenie. Dnes vďaka Bohu je taká doba, že pre každého sú dostupné písma sväté. Tie by sa mali skúmať. Je veľmi smutné, že cirkev pchá do ľudí tieto svoje vlastné učenia. Cirkevní hodnostári sa proste rozhodli, že tie ich vlastné výtvory sú neodvolateľné a nemenné. Čo na tom ak nie sú pravdivé.
Dúfam, že nastáva doba keď ľudia začnú slobodne skúmať skutočné náboženské spisy. Zbavme sa konečne toho strachu z despotickej cirkvi, ktorý je zakorenený v podvedomý mnohých ľudí. Ja to chápem ľudia v minulosti radšej rešpektovali cirkevné výklady, aby sa vyhli problémom alebo dokonca mučeníckej smrti. Dnes už našťastie cirkev nemôže siahnuť na naše životy.
Cirkev nemá moc ani nad našimi dušami. Nad tými ako nad všetkým má moc jedine živý Boh. Boh chce z nás mať vedomé, samostatné bytosti nie ustráchaných otrokov. Vnímam to tak, že Boh všetko stvoril a prostredníctvom mnohých bytostí bdie, aby to prosperovalo a dobre sa vyvíjalo. Ak skutočne Boh existuje a všetko vzniklo z jeho energie, tak nám Boh určite nebude brániť v poznávaní. Veď ak v poznaní pokročíme, potom Ho logicky musíme nájsť Jeho diele a Jeho zákonoch.
V tomto cirkev zaujala nesprávne stanovisko. Pretože ľudia túžia po poznaní pravdy, po zaplnení všetkých medzier v poznaní. Vyhlásenie nejakých „nemenných a neodvolateľných“ dogiem mi príde v ostrom protiklade s prirodzeným vývojom. Dnes oveľa viac chápeme určitým veciam a procesom ako naši predkovia. Je to prirodzený vývoj.
V konečnom dôsledku Svetlo vnímam ako poznanie a nevedomosť ako temno. Žiaľ cirkevné dogmy zakazujú o určitých veciach čo i len uvažovať a skúmať ich. Toto je veľmi zlý príklad, nemôže to priniesť nič dobrého.