Podľa mňa by bolo riešením konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou keby sa po vzore Krymu pripojila k Ruskej federácii aj Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika. Lebo kým tu budú existovať tieto malé samozvané republiky bude túžiť Ukrajina pripojiť si ich späť k svojmu územiu. Takto keby boli súčasťou Ruskej federácie bol by kľud.
Áno Ukrajina by síce prišla o časť územia, ale to nie je nič výnimočné. Mnohé národy prišli o svoje územia po rôznych vojnách a kvôli etnickému zloženiu obyvateľstva. Tak ako aj Československo prišlo o Zakarpatskú Ukrajinu. Toto územie predtým dobilo Rakúsko-Uhorsko a po 1. svetovej vojne sa stalo súčasťou Československa. Ani neviem či tam žili nejakí Česi alebo Slováci, takže z tohto pohľadu je to aj správne, že sa toto územie stalo súčasťou Ukrajiny, pretože tam žijú prevažne Ukrajinci.
Treba sa však pozrieť aj hlbšie do minulosti a zistili by sme, že Rusko vybojovalo pre Ukrajincov aj územia obývané Ukrajincami, ktoré boli pod nadvládou iných štátov. Síce sa tieto územia stali súčasťou cárskeho Ruska alebo sovietskeho zväzu, ale neskôr vytvorili predpoklad, aby sa tieto územia obývané Ukrajincami stali súčasťou Ukrajiny. Napríklad oblasť Halič, ktorá bola 150 rokov súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie, sa po 1. svetovej vojne podľa mňa vplyvom Ruska rozdelila medzi Poľsko a Ukrajinu podľa národnostného zloženia.
Takže s istotou možno povedať, že veci sa dávajú do poriadku. Najlepšie je keď Poliaci vládnu Poliakom, Ukrajinci Ukrajincom atď. Toto dáva predpoklad na mier. Z tohto pohľadu je oveľa lepšie keď Krym bude patriť Rusku, keďže tam žije väčšina Rusov. A takisto Donecká a Luhanská oblasť budú súčasťou Ruskej federácie, keďže tam žije veľa Rusov a sami sa rozhodli odtrhnúť sa od Ukrajiny.
Rusi a Ukrajinci nemajú dobré vzťahy. Určite má na to vplyv, že boli Ukrajinci dlho pod ruskou nadvládou. Dokonca Rusi neuznávajú ukrajinčinu berú ju len ako ruský dialekt. Bola tu silná rusifikácia v období sovietskeho zväzu. Spomeňme aj veľký hladomor pod Stalinovou nadvládou v rokoch 1932-33. To sú dosť zlé predpoklady na dobré susedské vzťahy hoci ide o slovanské národy. Každý má právo na sebaurčenie, vlastný jazyk a kultúru. To čím sme odlišný, to je naša identita vytvorená počas stáročí či tisícročí. Je to naše kultúrne dedičstvo.