Všetkým ktorí cítia vo svojom vnútri, že môže existovať niečo viac ako len hrubá hmota a pozemské telo chcem dať dobrú radu – vysloboďte sa z pazúrov cirkevných dogiem. Pretože to čo sa v minulosti udialo pri vyhlasovaní dogiem koncilmi bolo skutočne šialenstvo. Oni sami si schválili vlastnú neomylnosť a neomylnosť pápeža keď hovorí z katedry „ex catedra“. To je niečo neuveriteľné radšej keby sa to nikdy nestalo.
Tieto dogmy a rôzne vyhlásenia koncilov sú ešte aj dnes obrovskou prekážkou pri poctivom hľadaní pravdy a duchovnom snažení. Ani niet divu keďže prvé koncily určili nejaké línie a ostatné koncily už museli rozhodovať s ohľadom na rozhodnutia predošlých koncilov, keďže tieto boli považované za neomylné. Čo mám povedať presne takto by nemalo poctivé duchovné skúmanie vypadať.
Pretože ak niektorý z koncilov urobil chybu, túto už spätne akoby nebolo možné odstrániť. Čo tam po pravde a skutkovom stave, čo tam po realite. Osobne som presvedčený, že tých chýb a nedostatkov tam bude oveľa viac. Predstavte si keby teraz prišlo pravé Božie zvestovanie, niečo ako Ježiš priniesol a narazilo by na tieto tvrdenie koncilov. Ak by pravý Boží zvestovateľ hovoril niečo iné ako závery koncilov zrejme by nebol ďaleko od toho, aby ho pohoršení veriaci alebo cirkevní hodnostári ukameňovali. Veď sa predsa rúha Bohu povedali. Teraz aspoň vieme lepšie pochopiť židovskú veľradu ako mohli Ježiša dať ukrižovať.
Cirkevní hodnostári by si mali zobrať príklad z vedcov. Tí hoci možno aj veľmi neradi, ale už často museli kapitulovať a priznať si chybu. Ak si však cirkevní hodnostári chyby nepriznajú – to vôbec neznamená, že sa nemýlili ich predchodcovia alebo aj oni sami. Toto vyhlasovanie samých seba za neomylných je veľmi nebezpečné pre samotných cirkevných hodnostárov. Pretože ak sú v dogmách a ich vysvetleniach chyby – oni sami vyhlasujú lži za pravdu. A vieme, že Boh je čistá pravda a otec lži je naopak Diabol. Ja by som im teda poradil, aby nabrali odvahu a čím skôr sa zbavili týchto dogiem. Ak tak neurobia, podľa mňa tým pochovajú svoje cirkvi. A čo ich duše?
Všetci veriaci by sa týmto mali začať tiež seriózne zaoberať. Slovo tabu nech pre vás neexistuje. Radšej keby všetky tieto dokumenty – závery koncilov zhoreli. Ale keď aj nie naberte odvahu a začnite triezvo uvažovať. Prisahať vernosť takýmto cirkevným zlátaninám je veľmi nebezpečné. Radšej treba skúmať v písmach a držať sa tých najjednoduchších Ježišových viet. Nespoliehajte sa na cirkevné odpustky a ich vysvetlenia. Je totiž dosť možné, že cirkevné odpustky nie sú nič platné a cirkevné vysvetlenia sú úplne mimo reality.
Skutočné hľadanie prebieha úplne opačne ako to robili koncily. Koncily si totiž s obrovskou dávkou namyslenosti a arogantnej nadutosti túto pravdu sami určovali. A takto od koncilu ku koncilu postupne vznikali nie nemenné pravdy, ale cirkevné zlátaniny. Pritom zoberme to úvahy aj rozsah vedomostí vtedy keď sa odohrala väčšina koncilov a dnes. Dnes sa miera vedenia oveľa viac zväčšila. Nezostaňte v pasci minulých menej vediacich cirkevných hodnostárov a ich koncilov. Môže to byť tragický omyl.