Máme tu Hollywood továreň na sny, potom klasické továrne ktoré chŕlia nejaké výrobky zo svojich výrobných pásov. A sú tu kresťanské cirkvi, ktoré mi skutočne pripadajú ako továrne na odpustky. Kresťanské cirkvi ich chŕlia obrovské množstvá a to pravidelne v nezastaviteľnom kolobehu – ako na páse.
Je toto správne? Napadá ma hneď niekoľko otázok. Je síce napísané: čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi a čokoľvek rozviažete na zemi bude rozviazané na nebi. Ale tento citát z Matúšovho evanjelia kapitoly 18 si treba prečítať celý. Je to myslené skôr tak, že keby tvoj brat zhrešil proti tebe a nechce zjednať nápravu ani na viacnásobné požiadanie ani na požiadanie cirkevného zboru, nech ti je ako pohan a colník. Ide skôr o vylúčenie niekoho z cirkevného zboru. Myslím, že sa tam píše o zviazaní a rozviazaní s cirkevným zborom.
Majú kresťanské cirkvi moc odpúšťať komukoľvek a čokoľvek? To sa mi nezdá zlučiteľné s Božou dokonalosťou ani s Ježišovým čo sejete, to zožnete. Jednoducho ak by nejaká cirkev mala tú moc niekomu niečo odpustiť, došlo by k eliminácii Ježišovho čo sejete, to zožnete. A to podľa môjho názoru nie je možné. Lebo toto je niečo čo Ježiš povedal. Podobne povedal aj kto mečom bojuje, mečom zahynie. Hovoril o tom ako nejakom NUTNOM dôsledku, nie že možno zožne čo zasial.
Ak sú teda naša myšlienky, slová a skutky semienkami, ktoré okolo seba rozsievame a NUTNE musíme z toho zobrať aj úrodu, vo mne to vytvára obraz pevne zakotveného ZÁKONA do stvorenia. Ak je to tak, je tu potom vôbec priestor na nejakú svojvôľu alebo na to, aby nejaká cirkev svojvoľne niekomu odpustila čo i len jeden hriech = jedno zlé konanie? Podľa mňa tu ten priestor nie je.
Predstavme si Boha ako živú bytosť. Veď sám v dávnych dobách napomínal Izraelcov, aby sa neklaňali modlám z kameňa a dreva, že ON je živý Boh. Tak teda keď niekto vám urobí niečo zlé a oľutuje to, ospravedlní sa, tak určite takému skôr odpustíte ako takému čo bude plný zlosti a svoj čin neoľutuje. Keď my takto cítime a zmýšľame, verím tomu, že podobne aj Stvoriteľ. Ale predsa len, aby ste úplne a úprimne odpustili patrilo by sa, aby vinník nahradil škodu. A pri tomto Ježiš hovorí dokonca čo zasejete, to zožnete – to znamená zožnete viac ako ste zasiali – takže zaplatíte aj s úrokami alebo to dobré sa vám vráti aj s úrokami.
Takýto dej má svoju logiku a spravodlivosť pred človekom a verím tomu, že aj pred Stvoriteľom. Pretože sám Ježiš nám o tom hovoril. Desatoro nám zakazuje páchať zlo, proroci karhali svoj národ aby boli čestní a dodržiavali Božie nariadenia. Ježiš síce pár ľuďom, ktorých vyliečil, povedal odpúšťajú sa ti tvoje hriechy, ale on do tých ľudí musel vidieť. Keď dokázal vyliečiť chromých a slepých, to sú veľké veci on musel vidieť čo sa v tých ľuďoch deje. A keďže on a Otec sú jedno, mohol si dovoliť povedať aj odpúšťajú sa ti tvoje hriechy – ale len ľuďom, ktorí si to zaslúžili. Ale to je ten obrovský rozdiel medzi Ježišom a cirkevnými hodnostármi, že Ježiš to povedal len ľuďom, ktorí si to naozaj zaslúžili.
Osobne si myslím, že úlohou kňazov, biskupov a pápeža je viesť ľudí k Bohu, byť im inšpiráciou a príkladom, aby aj oni skúmali to duchovné a biblické texty. Taktiež verím tomu, že ich úlohou je podporovať v ľuďoch morálku a správne žitie. Len tie obrovské kvantá odpustkov mi tam nijako nepasujú. Pripadá mi to skôr ako niečo kontraproduktívne.