Áno predstavitelia cirkví, ľudia ktorí sú plní viery mali byť inšpiráciou a cestou pre širokú verejnosť na ceste k viere. Jedna vec je, že v tejto svojej práci dosť zlyhali ako celok česť výnimkám. A druhá vec je, že dokedy majú byť názory cirkevných hodnostárov určujúce?
Dnes sme v absurdnej situácii. Ježiš keď videl v akom katastrofálnom stave je ľudstvo, prosil Otca, aby nám poslal Pomocníka. Najabsurdnejšie na tom je, že cirkvi tohto Pomocníka vôbec neočakávali. Ale Ježiš nič nehovoril len tak. Jeho zasľúbenie sa splnilo a Pomocník prišiel. Lenže vzdorovití hodnostári kresťanských cirkví ho neprijali.
Keby sa títo nestavali na odpor už sme mohli mať pokoj a žiť v harmónii. Veriaci by získali oveľa väčší obdiv pred Bohom a Jeho dielom, keby videli ako všetko funguje. A tiež aj materialisti by len ťažko niečo namietali alebo by aspoň mali akúsi úctu pred Pomocníkovými vysvetleniami, pretože všetko dáva zmysel a do seba zapadá.
Namiesto toho tu dnes máme obrovský názorový guľáš. To čo dnes cirkevní hodnostári dokazujú by som prirovnal k tomu akoby Ježišovi učeníci alebo aj jeho poslucháči samotného Ježiša zahriakovali, poučovali, exkomunikovali ho z cirkvi a neviem čo ešte podobné. To je absolútna opovážlivosť cirkevných hodnostárov, ktorá napomáha udržiavať tento názorový chaos. Ak s tým neprestanú, neviem dokedy ešte ostanú bez trestu.
Budha hovoril o karme, Ježiš hovoril čo sejete, to zožnete a Pomocník ten hovoril, že v celom stvorení funguje Zákon zvratného pôsobenia. Že ten zákon pôsobí do najjemnejších detailov. Že ten Zákon je prejavom Božej vôle – a je prejavom Jeho dokonalosti. Ak sa cirkevní hodnostári denno denne stavajú proti tomuto Zákonu, proti Božej vôli dobrovoľne si na seba nakladajú obrovské bremeno. Podľa dokonalej Božej spravodlivosti musia počítať s následkami.