Ešte ani po 2 tisíc rokoch tomuto Ježišovmu podobenstvu mnohí nerozumejú. A čo je to vlastne podobenstvo? Ježiš vysvetľoval duchovné deje, ktoré nie sú okom viditeľné pripodobením k niečomu čo je každému jasné. Ako napríklad o siatí. Každému je zrejmé, že keď zaseje pšenicu, narastie mu pšenica a nie raž. Alebo keď sejete bodliaky nenarastú vám chutné figy, ale opäť len bodľačie.
Lenže keď Ježiš hovoril o tomto podobenstve „čo sejete, to zožnete!“ mal na mysli naše myšlienky, slová a skutky. O tom to celé je. Mnohí aj v Izraeli počúvali Ježiša, videli zázraky, ktoré konal, ale napriek všetkému neboli schopní uveriť. Dnes je to podobné len s veľkým rozdielom, že tu s nami nie je Ježiš a že nežijeme v národe, ktorý hľadá Boha. Ľudia sú ľahostajní k Ježišovmu dielu, väčšinou si žijú svoj bežný život.
Ježiš nám hovorí o akomsi mocnom zákone, že každému sa nutne musí dostať to čo sám rozdáva. Tým sa myslí myšlienky, slová a skutky. Ako kto žije, či čestne alebo klame, kradne ubližuje druhým aj keď len slovne. Jednoducho mali by sme sa k sebe správať milo a ohľaduplne. To ako sa správame k druhým ľuďom je vlastne akoby sme to robili sebe – lebo sa nám to podľa Ježiša MUSÍ vrátiť ale aj s úrokami.
Je jasné že ľudia neveria v Boha a ani Ježišovmu „čo sejete, to zožnete!“ lebo by sa úplne inak správali. Neveria alebo nerozumejú a nehľadajú, nezamýšľajú sa nad tým. Ale kto neskúma, nehľadá ako môže niečo nájsť? Tento svet žije vo víre vzájomnej odplaty. Takže sa dostávame do kolotoča vzájomnej odplaty. Smiešne je, že obidve strany sporu sa cítia poškodené. To len svedčí o sebectve ľudí, že každý vidí len svoje utrpenie, ale že on ublíži niekomu inému to je už v poriadku.
Skúsme radšej hľadať cestu von z tohto kolotoča vzájomnej nenávisti. Pokúsme sa dávať si navzájom aj niečo dobré, aby sa nám niečo dobré mohlo aj vrátiť. Dajte si už dole klapky z očí a vyskúšajte niekedy šíriť okolo seba aj niečo pekné a dobré. Sami si potom utvorte obraz, či to funguje, ale najprv to musíte vyskúšať, inak sa to nedozviete.