V minulosti pápeži skĺzli do tejto myšlienky. Inak by samých seba nenazývali neomylnými a svoje vyhlásenia z pápežského stolca (trónu) by nenazývali neodvolateľnými a neomylnými. Povedzme si úprimne keď pozemský človek nazve nejaké svoje výroky neodvolateľnými to je ťažké slušne aj pomenovať. To je arogantnosť a nadutosť najhrubšieho zrna.
Poďme však zboriť tento mýtus. Z Biblie sa dozvedáme, že Boh stvoril celé svety a všetko živé v nich. Čo dokázali stvoriť pápeži? Dokázali oni stvoriť živú bytosť alebo niečo iné?
A pokiaľ ide o ich neomylnosť. Katolíci sa veľmi radi odvolávajú na apoštola Petra, že sú jeho nasledovníci. Lenže tento Peter hoci bol niekoľko rokov takmer denno denne s Ježišom mnohokrát nerozumel Ježišovým slovám a ako je známe 3 krát ho zaprel. Tak ak nebol apoštol Peter dokonalým, ako už pápeži po ňom mohli byť dokonalými? Pápeži ktorí už mali k dispozícii len starý zákon a jednotlivé evanjeliá.
Abrahám, Mojžiš, proroci a Ježiš to je úplne iná liga. Týmto pápeži nesiahajú ani po členky. Ku nim sa priamo Boh prihováral alebo prostredníctvom nich hovoril. Okolo týchto sa diali veľké veci. Ku ktorému pápežovi priamo prehovoril Boh? No ani k jednému inak by o tom boli napísané celé knihy. Pápeži boli ľudia ako my, hoci mohli byť silne veriaci a oddaní Bohu.
Ak neboli dokonalí pápeži, nemôžu byť dokonalé ani tie dogmy, ktoré vyhlásili z pápežského stolca. Už si toto raz a navždy ujasnime. Týmito dogmami sa dokonca stavajú proti Bohu. Pretože Boh a čistá pravda sú jedno. A ak sa cirkevné dogmy úplne nezhodujú s pravdou, nemôže byť vyžadované ich slepé dodržiavanie. Tieto dogmy sú ako nádor na svätom písme. Sú to ľudské slová a vysvetlenia, ktoré sa nemôžu rovnať s Božím slovom. Pôsobia rušivo a zmätočne a najlepšie by ich bolo čím skôr odstrániť.