Najprv dochádza k odlučovaniu duše od pozemského tela. Tu je dobré ak človek nie je príliš viazaný na hmotu, pretože potom je jeho odlučovanie ťažšie a bolestivejšie.
Keď je tento proces ukončený, duša sa uvoľní a pozvolna stúpa alebo klesá presne podľa jej aktuálneho stavu. Abd-ru-schin vysvetľuje, že aj každá duša má svoju váhu. Čím bol človek lepší je aj jeho duša je jemnejšia a tým aj ľahšia, takže môže stúpať nahor – až do prostredia rovnorodej tiaže alebo hustoty a tam zastane, to je jej nový domov. Naopak čím bol človek horší a viac pripútaný na hmotu, je aj jeho duša ťažšia a po uvoľnení samočinne klesá nadol až kým nepríde do rovnorodého prostredia.
Všetko toto sa riadi zákonom tiaže – jednoduchou fyzikou. Nepomôžu žiadne cirkevné odpustky ani posledné pomazanie – jednoducho ide o samočinný dej s maximálnou spravodlivosťou. Je to podobné ako keď korkový štopeľ ponoríte do vody a on vypláva nahor, pretože je ľahší. A naopak dajte na vodnú hladinu železo tak sa ponorí, pretože je ťažšie.
Samozrejme duše ktoré stúpajú alebo klesajú putujú aj k dušiam s podobnými vlastnosťami. Takže tí dobrí prídu k rovnako dobrým a tí zlí k rovnako zlým. A čo je nemenej dôležité existujú úrovne, ktoré podliehajú rozkladu, tak ako to vidíme aj tu na zemi napr. jablko najprv kvet, potom rast, zrelosť, prezretie a zánik.
A sú aj oblasti, ktoré nepodliehajú rozkladu – to je ten spomínaný raj, kde už nehrozí rozklad a ľudský duchovia tam žijú večne v krásnej harmónii. Takže to je vlastne tá pointa, prečo máme byť slušní a dobrí, kvôli týmto zákonitostiam, ktoré ľudstvo neustále tvrdošijne odmieta. Avšak tým, že niečo popierame, to neznamená, že to neexistuje. To je len taká pštrosia politika.