Nebojme sa smrti

29. septembra 2020, zoran44, spoločnosť

Ježiš Syn Boží nám niekoľkokrát vo svojich podobenstvách vysvetľuje, že smrťou tela nič nekončí. Že duch je tým skutočným človekom, že telo je len obalom. Sám to dokázal keď sa po svojom ukrižovaní zjavoval učeníkom. Kto však dnes verí Ježišovým slovám? Pripadá mi to, že málokto.

Dnes je tu čisto pozemský materialistický prístup – a to obrovská panika pred umieraním. Akoby pozemskou smrťou malo všetko skončiť. Ježiš nám však hovorí niečo úplne iné, aby sme sa báli toho ako žijeme a nie do kedy žijeme. Pretože každý zaplatí za svoje skutky a do neba sa nemôže dostať nečistý duch.

Vyzerá to, že premoreniu Covidom sa nevyhneme, o to viac že sa to šíri vzduchom. To by sme asi museli bývať v nejakom odfiltrovanom skleníku. Zrejme kto má zomrieť zomrie. Prostredníctvom koronavísu sa to len urýchľuje, pretože väčšinou zomierajú starí a chorí ľudia. Tlak zo svetla silnie a možno spôsobuje to urýchlenie. My síce môžeme nariekať nad zomrelými. Len či je to správne? Pretože je celkom možné, že na druhom svete sa týmto dušiam dostane lepšieho prostredia, lepšieho pochopenia pre ich duchovné napredovanie. Dokonca môžu byť oveľa šťastnejší ako tu na zemi.

Áno treba dodržiavať hygienické opatrenia, ale sú jednoducho veci ktorým sa nevyhneme. Najhoršie čo sa môže človeku stať z duchovného hľadiska je stať sa nečistým a zlým. Taký človek aj keby sa dožil 150 rokov je na tom oveľa horšie ako vnútorne čistý mladík ktorý tragicky zahynie vo veku 17 rokov. Toto sú veci, ktorými sa bežní pozemskí ľudia veľmi nezaoberajú. Hoci to bolo to hlavné čo nám Syn Boží hovoril.

Prírodné národy brali narodenie a smrť ako niečo prirodzené, ako súčasť života, rešpektovali to čo prišlo. Bol to čistý postoj, asi by sme sa mali trochu inšpirovať. V súvislosti s koronou vnímam ako kľúčové, aby sme sa snažili stať sa lepšími a čistejšími ľuďmi. Čisto pozemské vnímanie spoliehať sa len na dezinfekciu a rúška nám zrejme až tak veľmi nepomôže.