Všetci sme duchovné cítiace bytosti. Mali by sme byť všetci schopní vnímať duchovné veci, vnímať svojho Boha. Lenže ľudia sa dobrovolne príliš upli len na hmotu. Vidia len hmotu tak hovoria existuje len hmotné telo. Ale že existuje duša o ktorej Ježiš hovoril, že duch oživuje, to už ľudia väčšinou nedokážu vnímať. Tak povedia, neexistuje to.
Takže ľudia, ktorí majú obmedzenú schopnosť vnímania chcú hádam aj samotného Ježiša presvedčiť, že duša a posmrtný život neexistujú. Lenže to je poriadne smiešne a tragikomické keď sa tak nad tým zamyslíme. Je to ako by nejaký štvtáčik zo základnej školy chcel poučovať špičkového profesora zo špičkovej svetovej univerzity a to v jeho odbore. Úplne mi to takto pripadá.
Tuším však, prečo ľudstvo tvrdohlavo odmieta myšlienku existencie duše a posmrtného života. Existuje na to veľmi silný dôvod. Tým dôvodom je to, aby si ľudia mohli nerušene robiť čo chcú. Aby nemuseli dodržiavať zásady, ktoré vyžaduje Boh a ktoré sú na našu ochranu. Presne takto mi to pripadá. Spoločnosť je nervózna už keď sa niekto týmito myšlienkami vôbec zaoberá, nie to ak im verí.
Je to ako keď Židia čakali na Mojžiša, ktorý mal priniesť Desatoro vytesané do kamennej dosky. Radšej si urobili vlastného bôžika – zlaté teľa a tancovali okolo neho a klaňali sa mu. Je v tom obrázok celého ľudstva. Pretože čo znamená neživý bôžik? Jeho uctievanie znamená, že si ľudia vymyslia pravidlá aké len chcú. Jednocho oni sami si určia čo je správne robiť a čo nie. Takýto bôžik nekladie odpor, takže je to vlastne akoby sa klaňali sami sebe a svojmu milému JA a svojim túžbam.
Lenže takýto prístup je problém. A to konkrétne v tom, že nevedomí ľudia chcú určovať pravidlá a odmietajú pravidlá od Boha, ktorý má vedenie a na ktorých stojí celé stvorenie. Tie naše vlastné priania sú veľmi lákavé, naopak Božie nariadenia nám veľmi nevoňajú. Pripadá mi to ako keby sme nechali svojmu malému dieťaťu riadiť domácnosť alebo firmu. Dieťa by si robilo čo sa mu zachce. Ale ako by to dopadlo?
Sám Boh nám prostredníctvom Ježiša ukázal aj dokázal, že smrťou nič nekončí a pozemské telo je len obal. Obal do ktorého sa inkarnujeme cca v polovici tehotenstva pri prvých pohyboch malého telíčka a následne pri pozemskej smrti toto telo opúšťame. Ježiš túto skutočnosť spečatil svojou svätou krvou. Niekoľkokrát po svojej pozemskej smrti sa zjavoval svojim učeníkom, ktorí ho videli a rozprávali sa s ním. Ježišovi učeníci sú svedkami toho pre celé ľudstvo.
Komu teda veriť, tým čo vidia viac alebo tým čo vidia menej? Pretože čuduj sa svete aj Ježiš a Ježišovi učeníci videli aj pozemské veci ako všetci zatvrdilí materialisti. Oni hmotné nepopierali. Práveže Ježiš mnohokrát vysvetľoval duchovné deje, tak že ich pripodobňoval k hodiacim sa pozemským dejom, aby tomu ľudia rozumeli. Je to ako keď rodič niečo vysvetľuje svojmu nechápavému dieťaťu. Preto sa ja prikláňam k tomu, že verím tomu čo hovoril Ježiš, verím tomu, že pozemskou smrťou nič nekončí.