Teraz nastal ten správny čas, aby sa všetci čo nenávidia Boha, čo ním opovrhujú, čo sa mu vysmievajú prejavili. Nech títo ľudia vyjadria to čo cítia. Je tu čas pre tých čo denno denne berú meno Božie nadarmo alebo ho s obľubou používajú ako nadávku.
V dnešných časoch sa spoločnosť správa k veriacim ako k prašivým psom ako k ľuďom ktorí majú morovú nákazu. Mnohí nenávidia veriacich alebo nimi hlboko opovrhujú alebo sú im veriaci na posmech. Týmto svojím postojom k veriacim títo ľudia v skutočnosti prejavujú hlboko vo svojom vnútri zakorenenú nevraživosť voči Bohu.
Ak však Boh existuje tento postoj je veľmi nesprávny a musí mať aj svoje následky. A ak je väčšina sveta takto silno proti Bohu, stáva sa svet chorým. Rozsah choroby podľa mňa určia ľudia svojím postojom. Čím viac budú podľa mňa proti Bohu, tým viac chorý bude tento svet, tým bude mať choroba ťažší a ničivejší priebeh aj následky. Ale čím viac ľudia upustia od svojej nenávisti k Bohu, tým bude podľa mňa priebeh choroby miernejší a s menšími následkami. Takto to vnímam ja.
Ak niekto nemá v sebe vieru v Boha a je to skutočne čistá pravda – takýto človek môže byť kľudne bez viny, pretože to môže byť prirodzený stupeň jeho vývoja. Ak však takýto človek všemožne znepríjemňuje život mnohým ktorí sú veriaci, tu už vina podľa mňa vzniká. Pretože tým takýto človek bráni plnohodnotnému životu veriacich. Takisto ak by veriaci nútil neveriaceho, aby sa okamžite a neprirodzene správal ako veriaci, dopúšťa sa takýto veriaci viny pretože zasiahol do jeho prirodzeného vývinu a nutne na seba viaže karmu. Veriaci a neveriaci by mohli vedľa seba žiť v pokoji a harmónii a vzájomne sa naplno rešpektovať. Ale nedeje sa tak a to je podľa mňa veľká chyba.