Je ním podľa mňa vnútorná čistota človeka. To však neznamená, že teraz máme zanedbávať vonkajšiu čistotu, dezinfikovanie, nosenie rúšok. Takisto treba rešpektovať všetky opatrenia vlády a hygienikov. Zvlášť v týchto časoch byť vnútorne čo najčistejší vnímam ako ďalší stupeň a podľa mňa veľmi dôležitý, priam kľúčový v ochrane svojho zdravia a života. Pretože môže byť 10 ľudí, ktorí presne rovnako dodržiavajú vonkajšie hygienické a ochranné opatrenie, ale nemajú rovnakú vnútornú čistotu. A som presvedčený, že tí ktorí majú vyššiu vnútornú čistotu majú menšiu pravdepodobnosť, že sa nakazia. Pretože my môžeme dodržiavať všetky vonkajšie nariadenie, ale aj napriek tomu sa môžeme nakaziť, nikdy nebudeme na 100% chránení.
Vnútorná čistota je Božia požiadavka, ktorá sa tiahne všetkými náboženstvami a Božími posolstvami. Ak si aj prečítame Starý zákon, tak rýchlo zistíme, že ani Židia hoci boli vyvoleným národom ak sa niečím previnili nemohli byť ušetrený od trestu. Jednoducho sa tomu trestu nemohli vyhnúť ani sám Boh ich od toho nemohol uchrániť, pretože zrejme všetko podlieha železným nepodplatiteľným zákonom, ktoré držia toto stvorenie pokope. Dalo by sa povedať, že na týchto zákonoch stvorenie vzniklo. Niektoré fyzikálne či chemické zákony už poznáme vďaka vedcom, iné zákonitosti ešte musíme spoznať.
Aj Ježiš hovoril čo sejete, to zožnete alebo vybieľte svoje rúcha. Drvivá väčšina ľudí týmto jeho slovám ani po 2000 rokoch neverí. Možno je tu teraz čas, aby sme tieto zákonitosti intenzívnejšie skúmali a na vlastnej koži spoznávali. Možno sa podobáme študentovi, ktorý zanedbal jednu učebnú látku a teraz sa musí horlivo namáhať, aby ju zvládol pretože termín skúšky sa blíži. A ten termín skúšky je daný a nikto ho posúvať kvôli nám nebude. Zo všetkého čo prežijeme by sme si mali brať ponaučenie, všetko by sme mali skúmať, aby sme sa z nevedomého duchovného zárodku stali plne vedomými ľudskými duchmi s plnou zodpovednosťou za svoje činy, slová a myšlienky.
Ja osobne to vnímam tak, že keď som bol bližšie k čistote, tým viac sa mi darilo a tým viac príjemných vecí ma v živote postretlo a čím ďalej som bol od čistoty, tak tým horšie sa mi darilo a tým viac sa veci komplikovali a prichádzali nepríjemnosti. Je na každom z nás, aby toto na sebe sledoval. Nemáme byť stádom slepcov a otrokmi slepej viery, ktorej vlastne ani nerozumieme. Bez ohľadu na vierovyznanie, ateizmus či predsudky máme skúmať čo sa s nami a okolo nás deje a prečo sa to deje, hľadať súvislosti a odpovede na otázky. Potom možno zistíme akým nesmiernym pokladom je naša vnútorná čistota a ako zásadne ovplyvňuje naše životy a celé pozemské pomery. Je omnoho lepšie riadiť sa svojím vnútorným hlasom ako hlasmi nevedomých posmievačov, ale to už musí zistiť každý sám, tú prácu za neho nikto iný vykonať nemôže.