Žijeme v dobe ktorej vládne ateizmus a dogmatické skomoleniny rôznych náboženstiev. V takejto situácii musí byť pre jednotlivca ťažké zorientovať sa. Ostal mu však jeden spoľahlivý pomocník – jeho vnútorný hlas. Či už ho nazveme cit alebo svedomie je to to isté. Náš vnútorný cit by mal spozorovať čo je správne a čo nie. Je to výnimočný dar a mali by sme mu venovať väčšiu pozornosť.
Pravda proste je. Doteraz sme sa však húževnato bránili jej spoznaniu. Je najvyšší čas, aby sme ju začali objavovať a skúmať. Totiž ani milión materialistov a ani milión dogmatikov najrôznejších vierovyznaní – nemôže pravdu zmeniť, nemajú na to jednoducho moc. Stane sa len to, že ak niekto žije podľa dogmatikov alebo materialistov a je mimo toho správneho utrpí škodu.
Boli nám dané nejaké morálne štandardy ktorých by sme sa mali držať. Tieto sú však neustále podkopávané a spochybňované. Dogmatici húževnato bránia svoje dogmy a bránia tým, aby sa do všetkého vniesol poriadok a logika, aby každý mohol spoznať jednoduché zákonitosti.
Aj keď mnohí tomu nereria Veľký tresk mohol sa rovnať Buď svetlo! V Biblii sa píše o večnej zmluve. Inde sa píše o tom, že Boh stvoril svet aký poznáme, udržuje ho a vyživuje. Že sme dlhé tisícročia starostlivo vedení, máme svojich pomocníkov a sú nám poskytované pomoci. Len problém je v tom keď človek nežije tak ako by mal. Vtedy sám seba dobrovolne odrezáva od pomocí a narušuje svoju harmóniu. Výsledkom sú potom nepríjemnosti rôzneho druhu, ktorým takto otvorí dvere a ktoré by inak na neho nemali dosah.