Aj tí najchudobnejší môžu získať najväčší poklad – je ním vnútorná čistota človeka. Je to niečo, čo si nemôžu kúpiť ani tí najväčší boháči sveta. Tu neplatí žiadne podplácanie ani vyhrážanie len neoblomná Božia spravodlivosť.
A načo nám je vlastne tá vnútorná čistota? A prečo je taká vzácna? No preto, že čo je čistejšie je aj ľahšie, čo je menej hutné je ľahšie. A čo je ľahšie to stúpa nahor. Ak existuje duša človeka aj ona ako všetko vo stvorení musí mať svoju hustotu a váhu. Veď aj vzduch hoci ho nevidíme má taktiež svoju hustotu a váhu.
Keď hodíme do vody kameň klesá dole, ak ale ponoríme do vody korkový štopeľ vypláva na povrch lebo je ľahší. Predstavme si teraz obrovské prostredie ktoré je navrchu ľahké a postupne sa zhutňuje až na spodok kde je toto prostredie najhutnejšie. Do takéhoto prostredia keď dáme nejaký predmet bude klesať alebo stúpať až kým nenarazí na prostredie rovnakej hustoty a váhy ako je ono samé. Tak isto by to malo byť aj s ľudskou dušou aj ona mala byť podrobená rovnakému Božiemu zákonu tiaže.
Teda ak je raj jemnejší je hore. Ak tam schceme dôjsť musíme aj my dosiahnuť rovnakú jemnosť. Musíme dosiahnuť vnútornú čistotu, aby nás nič nedržalo mocnými karmickými lanami. Uznajte, že toto ak platí potom je v tom absolútna spravodlivosť. Potom má každý svoj osud vo svojich rukách. Nikomu nie je odňatá slobodná vôľa, ale následky svojho konania musí každý znášať sám.
Z uvedeného vyplýva, že do večného života možno vojsť za určitých podmienok. Že vám to nemôže sľúbiť ani cirkev ani si to neviete vymodlikať, jediná cesta je ak sa sami stanete toho hodnými. Jedine vnútorná čistota človeka, jeho väčšia éterickosť a väčšia ľahkosť jeho duše ho musí vyniesť nahor ako nejaký korkový štopeľ vypláva nahor.