Dogmy vnímam ako ustálené výklady písma svätého predošlými generáciami biskupov, arcibiskupov a pápežov. Dnešní duchovní z toho čerpajú a tieto výklady berú ako absolútne pravdivé a nemenné. Žiadny človek sa nemôže opovážiť spochybniť dogmu – veď to by bola svätokrádež alebo rúhanie. Snáď oni sami si myslia, že celá stavba by sa mohla zrútiť.
Čo však pravda, je v absolútnom súlade s náboženskými dogmami? Alebo mohol by si Stvoriteľ ľudí a sveta dovoliť upozorniť cirkevných predstaviteľov, že nie všetko v tých dogmách je správne vysvetľované? Toto samo o sebe je absurdná otázka. Ale ešte ťažšia a absurdnejšie bude odpoveď na túto otázku. Nech si pre seba odpovie verejnosť a nech si pre seba odpovedia aj cirkevní predstavitelia. Keby sa našiel Boží vyslanec ktorí by vysvetľoval ako funguje svet, ako je to s hriechom a našimi dušami a hovoril by o Bohu ako ten ktorý Boha pozná, ako by zareagovali cirkevní hodnostári? Prijali by toto posolstvo alebo by ho odmietli?
Mne to pripadá, že by to cirkevní predstavitelia poväčšinou odmietli. Vnímam to tak, že tie stáročiami utvorené dogmy sú pre cirkvi posvätnejšie ako samotný Boh. Je to skutočne absurdné. Ježiš predsa povedal ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. A zrazu nám tu v priebehu storočí vyrástla neomylná a vševedúca cirkev? Ja tomu neverím, jednoducho si to protirečí. Človek je malý omylný tvor lepšie by podľa mňa bolo zotrvať v pokore a nikdy nezabúdať na Ježišovu vetu: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete.“ To znamená, že všetko ešte Ježišom nebolo vysvetlené a preto by sme si nemali vytvárať nezmeniteľné dogmy lebo sa nám to môže stať prekážkou na ceste do raja.
V stredoveku začal rozkol medzi vedou a cirkvou. Za všetkých spomeniem Galilea Galileiho: „A predsa sa točí (zem okolo slnka)“. Za toto ho chcela cirkev upáliť, tak radšej svoje tvrdenia odvolal. Ide však o to, že cirkev sa dokázateľne mýlila. Takýchto vecí je určite aj viac. Preto sa podľa mňa rozkol cirkvi a vedy až do dnešných dní len prehlboval. Ale pravda je len jedna. Neexistujú dve pravdy, že jednu pravdu by mala cirkev a jednu veda. Vedci sa tiež predtým mnohokrát mýlili vo svojich zisteniach. Ale poučili sa vedia, že naše dnešné vedomosti ešte nie sú úplné a o 20 – 30 rokov sa môže zistiť, že niečo bolo nesprávne alebo sa mnohé ešte doplní.
V tomto je obrovský rozdiel medzi vedou a cirkvami. Keď to zoberiem ako celok vedci mi z tohto hľadisko pripadajú pokornejší aj keď samozrejme nie všetci.
Záleží ako si veriaci Boha predstavujú. Zrejme je to väčšinou predstava akú som mal pred rokmi aj ja, že Boh nás každého bude individuálne súdiť a že hriechy sa môžu svojvolne odpúšťať. Ale čo keď je to tak, že Boh vložil do stvorenia zákony a nemusí osobne zasahovať, my na týchto zákonoch utrpíme škodu alebo získame odmenu, klesáme nadol alebo stúpame nahor do raja? A sú to tie isté zákony ktoré objavujú a skúmajú vedci a sú to tie isté zákony, podľa ktorých by mali žiť veriaci.