Pred pár dňami sme oslavovali Veľkú noc. Pre mnohých to znamenalo 2 dni voľna navyše, možnosť urobiť si výlet s rodinou, dobre sa najesť, či vypiť si a stretnúť sa s rodinou a blízkymi. To je všetko v poriadku. Ale zamyslel sa niekto aj nad tým, čo sme vlastne v tieto Veľkonočné dni oslavovali? Veď je napísané: Pamätaj že máš sviatočný deň svätiť (pripomínať si).
Nie je to vôbec málo čo sme si pripomínali. Bolo to totiž Ježišove z mŕtvych vstanie. Ježiš o tom aj hovoril, že na tretí deň vstane zmŕtvych. Po svojom ukrižovaní sa niekoľkokrát zjavoval svojim učeníkom a hovoril s nimi. Dokázal im, že existuje život po pozemskej smrti. Učeníci to zase dosvedčili nám obyčajným ľuďom. Hoci ich prenasledovali a vraždili neodvolali to, že Ježiš sa im po smrti zjavoval. Ježiš hovorieval, že telo nič neosoží, ale duch oživuje, to jest že aj my obyčajní ľudia budeme po smrti žiť, lebo umrie len telo ale duch bude žiť ďalej.
Preto celkom nechápem, že sú dnes milióny ľudí skalopevne presvedčení o tom, že smrťou všetko končí, že keď umrie telo ďalej už nič neexistuje. Týchto ľudí je ako kvapiek v mori, obrovské množstvo. Je to ale dosť smutné. Pripadá mi to akoby Kristus pre týchto ľudí umrel zbytočne. Akoby jeho námaha vyšla nazmar aj všetky útrapy a umučenie na kríži, ktoré sa mu od „láskavých“ ľudí dostalo.
Keď sa niečo takéto v našej histórii udialo aj keď pred cca 2000 rokmi, skutočne nechápem kde títo materialisti a ateisti berú také silné presvedčenie, že telo sú len kosti a mäso a že po smrti život nepokračuje. Boh prehovoril k Abrahámovi, potom k Mojžišovi a dal Židom 10 Božích prikázaní, boli tu proroci cez ktorých Boh priamo hovoril a karhal svoj ľud a nakoniec poslal aj svojho syna Ježiša, aby nás uviedol na správnu cestu.
Ježiš aj hovoril – majú uši ale nepočujú, majú oči ale nevidia. Začínam tomu celkom chápať, keď sa chce niekto držať svojho videnia sveta môže sa mu zjaviť aj anjel z neba a on si povie bol to len prelud alebo podobne. Celé upozorňovanie od Boha bolo o tom aby sme žili počestne a neubližovali blížnym. Prečo? Pretože takýto ľudia si na seba privodia nešťastie – odplatu, budú mať problémy prevažne po smrti. A čo na to hovoria ľudia? Radšej hrešia lebo sú skalopevne presvedčení o tom, že po smrti nič neexistuje.
Otázka znie čo sa skutočne viac oplatí? Prežiť život rúhavým spôsobom s vierou, že po smrti je koniec alebo prežiť život v rámci desatora, ctiť si Boha pritom žiť plnohodnotný pozemský život s tým, že je tu vysoká šanca,že môžeme získať život večný? Podľa mňa keby existovala 10 % šanca, že môžem získať večný život aj vtedy sa to vzhľadom na všetky skutočnosti oplatí. Samozrejme každý má slobodnú vôľu a môže žiť ako chce. Ja len skutočne nedokážem pochopiť, ako môžu milióny ľudí tak hrubo popierať existenciu duše a existenciu Boha.