Vážení občania porozmýšľajme teraz trochu spoločne. Nie je to s tým naším štátom ako s autom, či domom alebo bytom? Veď si predstavte, že by ste k týmto veciam boli úplne ľahostajní. Auto by sa vám po čase pokazilo alebo by ste utrpeli vážnu nehodu. Nezáujem o dom veď to by nám na dvore rástla metrová burina a dom sa časom ocitol v havarijnom stave, jednoducho by niektoré veci v ňom prestali fungovať. Toto píšem kvôli početnej skupine v našej krajine, pre ktorú je akýmsi hrdinstvom alebo osobným postojom nezáujem o veci verejné a neúčasť vo voľbách.
Osobne si myslím, že čím menej sa budeme o verejné dianie zaujímať tým horšie pre nás a tým lepšie pre tých ktorým sme správu štátu zverili. Ja chápem, že boj so štátnou mašinériou je demotivujúci, sám človek nič nezmôže. To čo môže niečo zmeniť je keď sa ľudia za nejakým účelom začnú spájať a spoločne bojovať za nejakú prospešnú vec.
Buďme ale k sebe úprimní, štát je len naším zrkadlom, ľudia ktorí ho riadia sú jedni z nás. Takže musíme sa aj my zmeniť, ak chceme zmenu. Ale nech je už ten štát akí chce, buďme vďační že ho vôbec máme, pretože stáročia to bolo len akési zbožné prianie a ťažkodosiahnuteľný sen. Za to aby mohol vzniknúť náš štát mnoho ľudí umrelo a mnoho ľudí trpelo, na to nezabúdajme, zaslúžilo by si to našu úctu a rešpekt. Opýtajme sa takých Kataláncov či Kurdov, čo by dali za vlastný štát?
Dnes je slovo politik priam nadávkou, symbolom korupcie a klamstva. Veľmi by som si prial, aby v čele našej krajiny stáli ľudia ako A. Dubček, či M.R. Štefánik – naozaj osobnosti, ktoré ľudia rešpektovali a milovali a ešte aj dodnes si ich skutočne ctia. Veľmi by som si želal, aby sa do politiky dostalo čo najviac morálne a odborne silných ľudí. Podľa mňa by nemalo rozhodovať, kto má koľko bilbordov a aké veľké peniaze minul na kampaň. Je to skôr kontraproduktívne, pretože títo ľudia sú potom niekomu zaviazaní, kto im to platil a sú to veľké peniaze. Morálne a odborne silnému kandidátovi by mali stačiť aj verejné debaty, stretnutia s ľuďmi a pár bilbordov nepoviem. Mali by sme asi rozhodovať podľa toho akí ten človek skutočne je, nie podľa toho či stihol oblepiť bilbordami celé Slovensko alebo len polovicu.