V mnohom zaostávame za vyspelým svetom. Preto chcem oceniť vysokú kultúru jarných protestov, ktoré nasledovali po zavraždení novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Nebol ničení ani verejný ani súkromný majetok. Protesty boli pokojné, ľudia len dali najavo svoje rozhorčenie, svoje postoje a názory.
Ja si osobne myslím, že vďaka týmto protestom bol vytvorený enormný tlak, aby vražda nebola „zamietnutá pod koberec“. Za to patrí vďaka všetkým čo prišli na námestia po celom Slovensku. Uvedomme si, že keby títo ľudia nevyšli na námestia, ako by sa cítili ostatní novinári ktorí píšu o rôznych chúlostivých témam a poukazujú na prepojenia a kauzy. Na to zrejme pán Fico zabudol.
Oni by sa báli a vagabundi by sa smiali. Takto sa sily minimálne vyrovnali. Ľudia svojou solidaritou ukázali, že nám to nie je jedno keď niekoho nepohodlného chladnokrvne popravia. Dúfam, že zadržaní páchatelia sú tí správni a že dostanú mimoriadne vysoké tresty, aby to pôsobilo preventívne na ďalších ktorí by si chceli takto privyrobiť.
Organizátorom protestov odkazujem len toľko, aby si nerobili ťažkú hlavu z výsluchov na polícii. Berte to ako cennú skúsenosť, nič vážne by vám nemalo hroziť. Ale za minulého režimu bolo takto mnoho ľudí obvinených, dôkazy mnohokrát vykonštruované a títo ľudia boli prenasledovaní, väznení, ponižovaní a označovaní za nepriateľov štátu. Spomeňte si na týchto ľudí na chystaných zhromaždeniach pri príležitosti 17. novembra a vzdajme im úctu.
Za komunizmu nebolo určite všetko zlé, ale slobodu slova a slobodu zhromažďovať sa ľudia určite nemali. Milí študenti toto obvinenie z protištátnej činnosti neberte ako traumu, ale ako cenné prežitie, keďže ste komunizmus nezažili. Treba si vážiť čo máte nič nie je samozrejmé, všetko si treba zaslúžiť. Ak z nášho vnútra vyviera túžba po lepšom a spravodlivejšom svete, je normálne keď to verejne a pokojne deklarujeme. Je to krok správnym smerom. Svet sa nezmení za pár týždňov, musia sa zmeniť aj ľudia a celý systém v ktorom žijeme, ale každé zlepšenie je dobré a vedie k cieľu.