Z duchovného hľadiska nie je vôbec náhoda kto sa kam do akých pomerov narodí. Podľa Abd-ru-shina v tomto panuje spravodlivosť do najjemnejších odtieňov, a duša sa inkarnuje geograficky presne tam kam patrí a tiež do pomerov aké si zaslúži a aj do konkrétnej rodiny podľa jej povahových vlastností. Takže z tohto hľadiska mi ekonomickí migranti pripadajú ako bežec, ktorý si chce skracovať kolečká. Jednoducho nečestne chce dobehnúť alebo predbehnúť tých ostatných.
Zmäkčilosť ničomu nepomáha. Skutoční utečenci pred vojnou alebo katastrofami si podľa mňa zaslúžia DOČASNÉ prichýlenie. Avšak po skončení vojen a katastrof by sa mali bezpodmienečne vrátiť do svojej vlasti a budovať ju. Pretože ak bude dlhodobo pokračovať miešanie národov, postupne by vznikla jedna jednotvárna zmes. To je asi také akoby sme na lúke videli len jeden druh kvetov. Abd-ru-shin v prednáške Krása národov píše, že ak by toto bolo chcené bola len jedna krajina a jeden národ. Avšak pritom by bol čoskoro nastal stav pokoja a nakoniec chradnutie a odumretie, pretože by chýbalo osvieženie vzájomným doplňovaním.
Jedine pozdvihovanie vlastnej kultúry je pre každý národ ozajstným pokrokom! Vzostup má byť vo všetkom a nie stav pokoja. Ale tento vzostup pokroku musí byť vždy na vlastnej pôde a z nej vychádzať. Na tej pôde, ktorá celkom presne vyhovuje ich rase, aby potom dospeli k plnému rozkvetu a mohli prinášať najbohatšie plody.
Zastavme preto konečne túto šialenú migráciu. Z duchovného hľadiska to vyzerá tak, že tí čo utekajú z chudoby afrických štátov na to nemajú morálne právo. Mali by využiť všetku svoju silu a um na rozvoj vlastnej krajiny do ktorej sa inkarnovali – narodili. A nie urobiť si rozumársku skratku, všetko predať sadnúť na gumený čln a šup do bohatých krajín. Je to z ich strany falošné a zbabelé. Chcú poprieť Božiu spravodlivosť podľa ktorej žijú v krajinách do ktorých sa narodili.
Bohaté krajiny nech pomáhajú, ale konkrétne v tých krajinách z ktorých ľudia utekajú. A nie tak že presťahujeme celé národy sem do Európy. Globálne otepľovanie majú na svedomí prevažne bohaté krajiny, takže nejakým spôsobom by mohli pomáhať tým ktoré sú sužované extrémnym suchom a horúčavami. Ale v prvom rade sa musia aktivovať ľudia, ktorí v danej krajine žijú. Oni musia budovať systémy na zadržiavanie vody, oni musia budovať priemysel, svoju kultúru a všetko ostatné. Tak ako to robili ich predkovia pred tisícročiami, ktorí boli úspešní a prežili.