Slovenské súdnictvo – jedna veľká katastrofa

26. septembra 2017, zoran44, spoločnosť

Ja to vnímam takto. Boh a spravodlivosť sú v jednote. Človek zrejme nikdy nedosiahne absolútnu spravodlivosť. Otázka znie: ako blízko ku spravodlivosti sme na Slovensku? Nech si odpovie každý sám, ja myslím, že dosť ďaleko. Vidím 2 príčiny tohto stavu, a to neochota alebo neschopnosť. Je to buď neochota silných, kompetentných aby spravodlivosť víťazila alebo my ako spoločnosť nie sme schopní nastaviť parametre chodu súdnictva tak, aby to dobre fungovalo.

Dobrý sudca by mal mať vysokú odbornosť rovnako je však dôležitý jeho vysoký morálny kredit.  Sudca zase od nás potrebuje vhodné materiálno-technické zabezpečenie, adekvátny plat a silnú ochranu zo stany polície, či tajných služieb, aby sa nemusel báť kráčať po uliciach. V nedávnych reportážach v TV, ktoré som videl naozaj niekde sudcovia pracovali v zlých stiesnených podmienkach, čo je poľutovania hodné. Aj keď sú sudcovia nezávislí, musí byť aj ich práca ako práca kohokoľvek iného kontrolovaná a v prípade pochybení musia byť vyvodené dôsledky a sankcie.

Dúfam, že sa v súdnictve urobia poriadky na prospech samotných sudcov aj občanov. Pretože súdnictvo zasahuje do všetkých oblastí nášho života do súkromného, podnikateľského, verejného atď. Úspešnú spoločnosť nevybudujeme bez dobre fungujúceho súdnictva. Spravodlivosť a vymožiteľnosť práva by mala byť dostupná pre každého občana, malo by to byť samozrejmosťou a nie luxusom. Viesť súdny spor stojí kopu peňazí a času, tak keby aspoň ten čo je v práve mal tú dôveru, že ak svoje právo preukáže bude úspešný. A tým, čo ani nemajú na to aby vôbec viedli súdny spor a sú očividne poškodený by mal pomôcť štát.

Ako problém vnímam aj všemožnú snahu vinníkov vykrútiť sa, vyhnúť sa trestu za každú cenu. Tieto energie musia byť veľmi silné v našej spoločnosti a zdá sa mi že valcujú prirodzenú túžbu po spravodlivosti. Je to vec na zamyslenie. Pretože žiadať spravodlivosť len vtedy, keď je v náš prospech a ísť všemožne proti nej keď je v náš neprospech  je pokrytectvo a celý systém súdnictva to deformuje. Ak chceme právny štát, mali by si do svedomia vstúpiť aj vinníci a prijať adekvátny trest v prípade, že pochybili. Ale na tomto to stáť nemôže. Mali by sme sa zrejme všetci domáhať toho, aby kompetentní postupne čo najviac zmenšovali priestor na machinácie a manévrovanie vinníkov.