Predstavte si, že by sme žili v krajine kde by ľudia boli veriaci a z presvedčenia by nikto nekradol, pretože Boh povedal „nepokradneš“ a tak zrejme pri kradnutí pre človeka vyplývajú z toho aj nejaké dôsledky. Aká je to pre vás predstava, čo vo vás vyvoláva?
Môžeme však byť kľudní, realita je úplne opačná, žijeme v krajine kde je drvivá väčšina ľudí neveriacich a Boha odsunuli do ríše rozprávok a bájí. Veriacich, ktorí sa aj reálne snažia žiť podľa Božích odporúčaní (len návšteva kostola sa neráta) je možno 5 – 10 % alebo aj menej. A aj táto malá hŕstka je predmetom pohŕdania a posmechu zo strany väčšinového obyvateľstva.
Nečudujme sa preto, že táto spoločnosť funguje tak ako funguje, je to len nevyhnutný dôsledok. Väčšina tých čo sú vo funkciách, keď môžu tak sa nabalia. Ale je to úplne logické – Boha sa neboja veď ten „neexistuje“, zákony vedia obísť, súdy sú nemohúce, majú známosti, veď by boli hlúpi keby to nevyužili nie?
Riešením pre našu ateistickú spoločnosť by mohli byť všadeprítomné intenzívne kontroly. Predstavte si zástupy kontrolórov ktorí by prečesávali aj paralelne (dvojito, trojito) najrôznejšie inštitúcie. Myslím si, že určite by to nejaký účinok malo hlavne ak by kontrolórovi, ktorý sa nechá podplatiť hrozilo, že ho ďalší kontrolóri po ňom odhalia a on príde prácu alebo pôjde do väzenia. Na môj vkus sa na Slovensku príliš málo kontroluje. Pritom si myslím, že platí: čím menej kontroly, tým viac priestoru na korupciu a machinácie. Aj toto však môže zlyhať za predpokladu, že všetci sa dajú skorumpovať, potom sa ocitneme v začarovanom kruhu.