Veľa bolo toho zo Svetla urobeného pre ľudí. Mnohí si to neuvedomujú alebo nevážia, ale tí ktorí to takto cítia by mali Bohu za Jeho opateru a lásku poďakovať. Keby sa tieto slová chápali v bežnom zmysle, tak ako uvažujú ľudia, muselo by nepretržité ďakovanie unavovať, lebo človek si pri tom predstavuje súvislý rad ďakovných modlitieb.
Tak to však nie je chcené vysvetľuje Abd-ru-shin. Najkrajšou vďakou je vraj čistá radosť. Keby ľudia boli žili podľa Božej vôle, mohli by pri svojich putovaniach hmotnosťami nachádzať iba radosť a vôbec nič iné. Že pri tom existuje aj zármutok, je vinou samotných ľudí, lebo zármutok je vraj Svetlu cudzí.
Ľudia si vytvorili temno a tým aj zármutok a svojou vzdorovitou svojhlavosťou sa do toho tak zaplietli, že nakoniec už vôbec nemohli nájsť tie cesty, ktoré by ich dokázali vyviesť von.
Hmotnosť sa pod nesprávnym vplyvom ľudskej vôle nestala rajom, ale namiesto toho iba bludiskom, z ktorého žiadna ľudská duša nemohla nájsť východ. Pritom sa množili chyby, následky ktorých prinášali neslýchané stupňovanie zlého chcenia a v húštine pokrivených pojmov bol každý náznak dobrého chcenia pevne zovretý a vo svojom raste zabrzdený, takže musel čoskoro opäť zakrpatieť.
Toto je pre nás odkaz a vysvetlenie zo Svetla ako sa veci majú a ako sa vyvíjali.