V našich životoch sa vyskytuje mnoho konfliktov. Tomu sa asi ťažko vyhneme. Ale podstatné je ako tieto konflikty zvládame a riešime. V niektorých prípadoch sú postoje ľudí katastrofálne a majú veľmi zlé následky na nich samotných aj na ich okolie. Jednou z príčin je neschopnosť odpúšťať.
Vo vzťahoch sa vyskytujú hádky, konflikty najrôznejšieho druhu. Mám na mysli partnerské, rodinné a priateľské vzťahy. Tieto konflikty vznikajú keď vám niekto ublíži, či správa sa nevhodne. Obrovkou chybou však je, že dnes priznať si chybu je považované za slabosť. Koľkého utrpenia by ľudia samy seba ušetrili, keby si tí čo ich to týka vedeli priznať chybu a povedať jednoduché prepáč.
Aké by to bolo jednoduché. Ale niekedy je situácia zamotaná. Ľudia si poubližujú navzájom, takže je ťažké hľadať vinníka alebo toho kto začal prvý. Keď sa k tomu pridá hrdosť katastrofa je na svete. Ani jedna zo strán konfliktu nechce byť tá, ktorá povie prvá to prepáč. Tak potom čakajú jeden na druhého a trápia sa. Radšej si ničia životy akoby sa porozprávali a vyjasnili si čo im vadí, čo ich trápi a hľadali riešenia, hľadali vzájomné porozumenie.
Príčinou problémov je aj to, že ľudia vidia len to čo bolo spôsobené im. Ale to, že aj oni mohli ublížiť druhej strane si už nechcú pripustiť. Niekto je tak nahnevaný, že povie tomuto už nikdy neodpustím. Ale čo to znamená? Čo keď sa ten čo teraz tak hovorí dostane do podobnej situácie urobí chyby a on sám bude potrebovať odpustenie? Veď nie sme dokonalí, robíme chyby. Určite by ho to trápilo. Z pozemského hľadiska to ešte obstojí nájdeme si nových priateľov atď. Ale z duchovného hľadiska je to oveľa horšie. Kým si duše ľudí neurovnajú konflikty nebudú môcť ani stúpať nahor do večných ríš. Preto by sme sa mali naučiť odpúšťať, keď už nie navonok aspoň vo svojom vnútri.
Človek ktorí nedokáže odpustiť ohrozuje aj sám seba. Oberá sám seba aj ľudí ktorých sa to týka o šťastie a radosť, ktoré by mohli prežívať po urovnaní konflitu.