Každý niekde potrebuje bývať. Je to úplne základná potreba každého z nás. Dnes sú však ceny bytov a domov tak vysoké, že získať ich je náročné aj pre mentálne stabilných a silných ľudí aj tí to dokážu len za cenu 20 – 30 ročných úverov. Zaplatiť nájomné za byt dokáže len človek, ktorý pracuje aj to s problémami. Preto sa nečudujme, že medzi nami žijú stovky až tisícky bezdomovcov. A nie je vylúčené, že aj my čo dnes máme kde bývať prídeme raz o strechu nad hlavou.
Je podľa mňa úplne normálne, aby sa takýmto ľuďom pomáhalo. Dnes sa to deje skôr na dobrovoľnej báze a klobúk dole pred tými čo pomáhajú. Ale záštitu nad tým by mal prevziať štát alebo samosprávy. Mal by byť vytvorený priestor a to doslova reálne priestory, kde by sa týmto ľuďom pomáhalo. Samozrejme len tým čo o pomoc stoja, ak si niekto dobrovoľne zvolí život na ulici je to jeho slobodné rozhodnutie.
Klobúk dole pred rôznymi charitami a ich pracovníkmi, ktorí bezdomovcom pomáhajú. Bezdomovci patria k tým najslabším ľuďom v našej spoločnosti. A silní by mali slabým pomáhať, naopak to veľmi nejde. Títo ľudia potrebujú možnosť získať nejakú formu bývania aj keď úplne chatrnú. Ale potrebujú oveľa viac naše rady, viesť ich krok za krokom, potrebujú získať nejaký príjem aj keď pár drobných nejakou prácou, potrebujú niekoho čo ich bude učiť a viesť ako malé dieťa. Nie je dobré ak budeme týchto ľudí ignorovať.
Najkrutejšie to majú teraz v zime. Je dobré, že vznikajú rôzne ohrevne a útulne. Takto im vlastne zachránime život a oni nebudú musieť obťažovať na staniciach, v obchodných domoch či inde. Ale aj počas bežného roka, ak im dáme možnosť aby sa umyli bude to dobré pre ich ľudskú dôstojnosť a aj pre celú spoločnosť. Štát má nejakú sociálnu politiku, bezdomovcov by z nej nemal vyškrtnúť. Toto sú tí najslabší z nás a aby sa postavili na nohy, tej pomoci potrebujú najviac. Realita je taká, že sami to nedokážu, to je takmer nemožné.