Aj keď sa to niekomu zdá absurdné možno to takto povedať. Lebo ak bol Ježiš Kristus pravá ruka Boha, Abd-ru-shina právom možno nazvať jeho ľavou rukou. A kým Ježiš nič nenapísal len nám hovoril o tom ako fungujú základné veci vo stvorení, Abd-ru-shin prišiel aby nám všetko do podrobna vysvetlil. Stalo sa tak v jeho životnom diele Vo svetle pravdy.
Aby nám mohol poradiť a ukázať správnu cestu, musel najprv sám na sebe zažiť nástrahy a úklady tohto sveta, všetko v čom sme dnes zamotaní. Ježiš keď videl v akom stave je ľudstvo hovoril o tom, že nám pošle od Otca Ducha pravdy, Radcu, ktorý nás uvedie do všetkej pravdy. Zaujímavé je ale to, že ani ľudia ani cirkvi toto zasľúbenie neočakávali a takmer nikoho to ani teraz nezaujíma.
Bude to asi tým, že ľudia vždy všetko vedeli lepšie, nepotrebujú svojho Boha počúvať. Cirkvi by mali byť prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi. To znamená, že by Boha mali aj poznať. Ako je však potom možné, že vtedajšia židovská cirkev obvinila Ježiša z bohorúhačštva a vynútila si jeho ukrižovanie? Je to úplne absurdné. Dopredu si vytvorili obraz o Bohu a keď im Ježiš do toho nezapasoval tak ho zlikvidovali. Pritom proroci zvestovali: On nedolomí nalomenú trstinu, nedohasí blikajúci knôt. To znamená, že nám hrozí zánik, ale Boh posiela pomoc. Túto pomoc (Ježiša) však ľudia neprijali, veď oni sami všetko vedia lepšie.
To isté sa deje aj dnes. Cirvi sa neskláňajú pred svojím Bohom a nepropagujú dielo ktoré napísal Jeho posol Abd-ru-shin, a ktoré je pre túto dobu také potrebné. Ukazuje sa totiž v plnej nahote nefunkčnosť ich vlastných interpretácií. Boja sa že by sa zistilo, že neboli totožní s Božou vôľou, že pochybili? Radšej sa budú hrať na neomylných, asi až kým cirkev nezanikne. Bežných ľudí tiež nezaujímajú rady priamo od Boha, radšej si chcú robiť čo sa im zachce bez ohľadu na následky.
Problémom však zostáva pravda, pravda ktorej nikto neunikne. Je to podobné akoby sme nerešpektovali dopravné predpisy, výsledkom by bol chaos, materiálne škody aj straty na životoch. Ale nikto neberie za vinníka seba, keď sa mu niečo stane hromží plače a za vinu to dáva všetkým naokolo. Presne tak to dnes s nami vyzerá. Nevieme odkiaľ prichádzame, ani kam ideme. Vládne tu utrpenie, bieda, chaos a vzájomné ubližovanie si. Lenže táto zem mohla a mala byť oázou blahobytu a pokoja. Prečo to tak nie je? Každý sa chce mať čo najlepšie, na druhých sa ohľad neberie a mnohí sa pokúšajú vyhnúť spravodlivosti. Lenže problém je ten, že pred spravodlivosťou nemožno uniknúť, takýto chytráci si zbytočne nabaľujú obrovskú karmu, ktorú nutne budú musieť raz odpykať.